HISTÓRIA PARFUMOV

Možno sa zdá, že používanie parfémov je fenoménom dnešnej doby, symbolom dnešnej modernej spoločnosti, no v skutočnosti ľudstvo malo záľubu v exotických, príjemných vôňach už pred tisícročiami. Určite neboli voňavky dostupné v takej miere ako dnes, no dôkazy o výrobe parfumov pochádzajú už zo starovekej Mezopotámie a Egypta. Odtiaľ sa toto umenie prenieslo do antického Ríma a Perzie, kde sa ďalej zdokonaľovalo. Zatiaľ čo v Egypte sa pôvodne používali vonné maste ako nevyhnutná súčasť pohrebných rituálov, v antickom Ríme už boli súčasťou kultúry rozmarnej smotánky, ktorá sa aj drahými vôňami snažila odlíšiť od ostatných vrstiev vtedajšej spoločnosti.

                Parfémy neboli ničím neznámym ani v starej Indii, v krajine, odkiaľ pochádza mnoho ingrediencií, používaných v parfumoch dodnes. Zmienky o vonných olejoch sú už v prastarých hinduistických textoch.

                Relatívne nedávny archeologický objav ( z roku 2005), odhalil doposiaľ najstaršie známe parfémy na svete. Archeológovia na Cypre odkryli výrobňu na parfumy starú viac ako 4000 rokov, pričom našli prinajmenšom 60 nádob, v ktorých boli voňavky mixované a pripravované. Výskum ukázal, že v antických dobách boli ako ingrediencie najčastejšie používané bylinky a korenie.

                Európsky stredovek nebol obdobím prajúcim rozvoju parfumérstva, no zatiaľ čo v Európe ľudia príjemným vôňam nevenovali prílišnú pozornosť, v arabskom svete vývoj pokračoval ďalej. Arabský chemik Al-Kindi napísal v 9. storočí knihu s názvom „Kniha chémie parfumov a destilácie“, ktorá obsahuje stovku receptov parfumov, vonných olejov a imitácií nákladných ingrediencií. Okrem toho toto dielo obsahuje aj viac ako stovku opisov výroby voňaviek. Iný preslávený učenec Avicenna opísal postup destilácie, ktorá sa pri výrobe parfémov používa dodnes. Jeho prvé pokusy boli s ružovými extraktmi.

                Napriek tomu, že v rano-stredovekej Európe voňavky neboli rozšírenou súčasťou života a luxusu majetnejších vrstiev, ich výroba nebola tak celkom neznáma. Recepty na výrobu parfumov pochádzajúce z kláštorov vo Florencii sa datujú až do roku 1221. V strednej Európe, v Maďarsku, bol roku 1370 vyrobený parfum na žiadosť uhorskej kráľovnej Alžbety. Tieto vonné oleje rozpustené v alkohole sa podľa miesta pôvodu nazývajú aj Uhorská voda (Maďarská).

                Jednotlivé záznamy zo skoršieho obdobia dokazujú, že výroba parfumov v Európe neupadla úplne do zabudnutia a nevytratila sa celkom zo záujmu ľudí. Rovnako ako základy európskej gastronómie, tak aj základy parfumérskeho umenia siahajú do renesančného Talianska. Taliani položili základy pri oboch luxusných umeniach, no Francúzi ich nakoniec priviedli do svojej prepracovanej a honosnej podoby. V oboch prípadoch sa o to v nemalej miere zaslúžila Katarína Medicejská, ktorá sa vydala za francúzskeho kráľa a spolu s ňou na kráľovský dvor vo Francúzsku putovali aj kuchári a voňavkári. Svoju kráľovnú nasledoval aj jej osobný voňavkár Renato il Florentino aj so svojím laboratóriom. Aj jeho zásluhou sa Francúzsko stalo centrom parfumérskeho priemyslu.

                Rozvoju výroby voňaviek napomohli aj nehygienické návyky vtedajšej francúzskej smotánky. Tá sa síce utápala v luxuse, no osobnej hygiene už holdovala pomenej. Nepríjemné telesné pachy sa aristokracia snažila ukryť pod vrstvami kozmetických prípravkov a parfumov. Pre výrobcov drahých vôní tak nastali zlaté časy a ideálna doba pre rozvoj ich umenia.

                V približne rovnakom období, o niečo východnejšie v Nemecku, vzniklo ďalšie významné centrum výroby parfumov. Svetovým lídrom  ich výroby už naďalej ostalo Francúzsko, no Nemecko sa zapísalo do histórie parfumérskeho priemyslu veľkými písmenami. Ako inak, aj tu sa o to opätovne zaslúžili Taliani. V Nemecku pôsobiaci taliansky holič Giovanni Paolo Feminis vytvoril parfumovú vodu s názvom „Aqua Admirabilis“, dnes však známu podľa miesta jej vzniku ako „Kolínska voda“. Začiatkom 18. storočia začal jeho synovec na základe tohto objavu úspešný podnik.

                Od 18. storočia sa stali najvýznamnejšími centrami pestovania aromatických bylín na výrobu voňaviek francúzsky región Grasse, talianska Sicília a Kalábria. Nie len v rámci Európy ale aj z celosvetového hľadiska ostali centrami výroby a obchodu parfumov Francúzsko a Taliansko.