SPÔSOBY VÝROBY PARFUMOV

                Na výrobu parfumov sa používa hneď niekoľko metód, pričom mnohé z nich majú svoje korene už v antickej histórii. Ľudia vyrábali a vyrábajú vonné oleje lúhovaním, lisovaním alebo parnou destiláciou. V parfumérstve poznáme extrakt zvaný „absolute“, ktorý sa vyrába lúhovaním do živočíšnych tukov alebo za pomoci prchavých rozpúšťadiel. Takýto extrakt sa považuje za najčistejší medziprodukt a materiál na výrobu parfémov. Najdôležitejšie pritom je to, že tento produkt obsahuje väčšinu aromatických zložiek z rastlín. Najkvalitnejší síce je, no zároveň je veľmi nákladný a dnes sa už využíva pomenej.

Postup lúhovania do tukov je pritom jeden z najstarších postupov. Absorpcia aromatických zložiek tukmi bola známa ľuďom už pred tisícročiami. To, že tuky na seba dobre viažu pachy poznali aj starí Egypťania. Kvietky alebo iné vonné časti rastlín sa jednoducho vložia do neprchavého tuku, ktorý postupne začne na seba viazať jednotlivé vône. Zmes bravčovej masti a loju sa nanesie na sklenenú tabuľku v drevenom ráme, rastliny sa pravidelne rozložia do takejto zmesi a nechajú sa v nej po dobu niekoľkých dní. Následne sa celý postup opakuje vždy s čerstvými rastlinami, až kým nie je zmes nasiaknutá aromatickými látkami. Tuk sa odstráni zo skla a zmieša s alkoholom, pričom sa takto nechá prebiehať chemická reakcia až jeden týždeň a zmes sa nakoniec schladí. Vonné oleje sa rozpustia do alkoholu, až kým v tuku neostanú prakticky žiadne.  Takýto alkohol sa potom filtruje, kým je úplne čistý, bez zvyškov tukov.  Macerácia je podobný postup, používaný na lúhovanie živočíšnych zložiek parfumov, vanilky a kosatca. Látky sa ponoria do kade s olejom, kde sa lúhujú dlhý čas, niekedy až niekoľko rokov. Celý proces sa môže urýchliť ohrievaním oleja.

Lisovanie je jednoduchá metóda, ako získať aromatické oleje zo šupiek, napríklad citrusových plodov. Tlakom sa olej vytláča bez použitia tepla a uchováva si vôňu podobnú vôni pôvodnej rastliny.

Najpoužívanejšou technológiou pri výrobe parfumov v súčasnosti je destilácia. Pri procese destilácie sa materiály na prípravu parfémov varia vo vode, kde sa vonné zložky miešajú s vodnými parami. Aby sa chemická reakcia zintenzívnila, rastliny sa drvia a sekajú za účelom ľahšieho uvoľňovania vonných zložiek.  O pachy obohatené pary sa zachytávajú a opäť kondenzujú. Takýmto spôsobom je získavanie aromatických olejov pomerne rýchle a menej nákladné, ako pri lúhovaní v tukoch. Napriek tomu sú niektoré oleje extrémne drahé. Ako príklad môže poslúžiť, že na výrobu kilogramu ružového oleja je potrebných až šesť ton ružových kvietkov.

Prchavé rozpúšťadlá sa používajú pri takých rastlinách, ktoré sú citlivé na teplo. Podaktoré zložky totiž menia svoje vlastnosti pri zvýšenej teplote. Mnohé prchavé rozpúšťadlá majú naproti vode nižší bod varu. Rastlinný alebo živočíšny materiál sa uloží na dierované kovové platne, cez ktoré sa potom prepúšťajú rozpúšťadlá. Po procese ostáva polotuhá masa, nazývaná aj „betón“. Alkoholom sa z takejto zmesi vytesňujú aromatické oleje. Prchavými rozpúšťadlami získané oleje sú najviac koncentrované a najčistejšie zo všetkých známych vonných olejov. Nie však najlacnejšie.

Okrem spomínaných hlavných postupov existuje ešte celá rada ďalších menej známych a menej používaných. Špecifické metódy sa používajú pri špecifických látkach a neustále vznikajú nové technológie a inovácie v parfumérskom priemysle. Základný princíp výroby voňaviek sa ale príliš nelíši od tých, ktoré poznali ľudia už pred tisícročiami.